sobota 25. júna 2011

Túžba vs. červíky

Hriešny mladý maturant sa nado mnou kýve
a jeho pery ponúkajú prázdno čiernej diery 
pri čom sa mi žiada tá nehybnosť a nečas 
túžiac po poznaní a extáze.
Po všetkom vodorovnom a mnou neovplyvnenom deji,
kráča vedľa mňa a jeho ruka hľadá moju
a vy viete prečo.
Drží ma pevne a istota že nesnívam je sto percentná.
Zrazu sa vynorí spomienka na MHD a na požičané auto
na asfalt, ktorý je neprejazdný a strach zo straty
ma tlačí v boku.
Strih.
Varená kukurica sa v sladkom tanieri vynorí
ruka ju začne očkovať časť po časti
kým sa červíky nezjavia a celú odhodí.
Hnus!
Túžim sa vrátiť do istoty.


utorok 21. júna 2011

Prázdno

V tanieri žiadne jedlo
v pohári len nedopitá voda nevyhnutná k životu,
a v srdci
prázdno.

Nie je ťažké zaľúbiť sa...
ale teraz som tu len ja
a môj nepárny orgán.

Vzduch izoluje
osud pozná
a On sa niekde po svete túla.

Steny pohltia slová
obrazovka cíti aviváž zo šiat
a stolička sa teší z dotyku kože,
ktorej sa pred tým dotýkal Garnier.

Kolobeh. Idilka. Milovanie sa s cuzincom
a potom sa zobudiť a naniesť si maskaru ako Heidi Klum,
lebo len tak mám veľké oči
a len tak sa do mňa zamiluje.

Pozerá sa prázdno zo srdca na ulicu života
na všetkých tých workoholikov a zaľúbencov
a na stromy s vtákmi a na prichádzajúce a odchádzajúce autá
a na mužov v slnečných okuliaroch
a nevie koho si má zvoliť,
do koho sa zaľúbiť,
aby už nebolo prázdne...

streda 15. júna 2011

Šovinizmus alebo národnostná deformácia?

Porozprávala som kamarátke príhodu jedného môjho žiaka, ktorý je šiestak.
Bálint včera nechcel ísť domov. Inokedy by najradšej odišiel v polovici vyučovania, ale teraz to bolo iné. Myslela som si, že žartuje , keď sa vyjadroval, že by chcel spať v škole. Spýtala som sa ho, či ho tak zaujala tvorba (kedže máme hodinu výtvarnej výchovy), alebo či má iný dôvod.
- Dostal som dnes poznámku v škole...- vravel a pri tom sa pozeral do lavice.
- Kvôli čomu si ju dostal?- opýtala som sa.
Najprv mi to nechcel povedať a radšej sa začal hrať s umelo-hmotnou flaškou, v ktorej mal  niečo tekuté, podobné Fante či Mirinde. Nenechala som to tak, očividne je to dôležité, keď o tom nechce rozprávať:
- Ved vieš, že mi to môžeš povedať, nemôže to byť také hrozné...
- Opľul som dnes slovenskú vlajku v triede.
-Hmm...- neutrálne som reagovala-, a prečo si ju opľul?
- Lebo sa mi spolužiak vysmieval, že sa neodvážim.
- Chápem, ale mohol si sa aj múdrejšie zachovať, vieš o tom? Načo sa necháš vyprovokovať spolužiakom, keď nakoniec ty z toho vyjdeš s poznámkou a on sa môže tešiť so seba, aký je šikovný a zábavný.
- Viem, bol som hlúpi...- priznáva.
Je dôležité aby sme robili hlúposti v detstve, ale len vtedy ak sa z nich poučíme, a nabudúce sa svojej chyby vyhneme.
Detstvo je na to, aby človek skúmal seba aj ostatných a najmä následky svojho konania.
Kamarátke som príbeh ani nedopovedala, a pri momente "opluľ som vlajku" vyhlásila, že ten žiak je šovinista.
Chcela by som dodať na záver fakt, že vo všetkých triedach (aj v školách s vyučovacím jazykom Maďarským) sú povinne vlajky Slovenskej Republiky. Keby tam bola vlajka Maďarskej Republiky tak by  provokácia nebola tá istá? Ide tu naozaj o šovinizmus, alebo o pubertálny nepremyslený čin?
Prečo sú slovensko- maďarské vzťahy také ostré a prečo sa nechajú inteligentní ľudia ovplyvniť davovou psychózou a nepozrú sa radšej na skutočné dôvody a skutočné osoby odohrávajúce svoje menšie či väčšie životné príbehy?  Ten, kto je Slovák nemôže pochopiť Maďara? Sme determinovaní svojou národnosťou?
Ďakujem pekne! Môžme sa vrátiť do minulosti a k biologickým teóriám kriminality! Černosi sú zlí, lebo sú čierny a Maďari sú šovinisti len preto že sú Maďari...Nie sú tieto teórie už mnohonásobne prekonané?
Nech si každý myslí čo chce, ale prosím Vás, nerobme unáhlené názory!