bežím na ihrisku
a len štrbiny asfaltu mi robia prekážky,
ja ako družica Zeme
na jeho povrchu
skoro ako .... (Sputnik).
Nerozmýšľam nad zmyslom pohybu
a vykonávam kroky automaticky,
kým nespadnem,
nohy nechcú ďalej bežať
hodiny sa zastavia.
V tom príde On.
Zohne sa a zodvihne telo nevládne
odkráča s ňou na priatelské územie
a posadí do kresla
naleje borovičku a povie "- Pi!"
Pozoroval ma od samého začiatku
a vedel čo mi zrovna chýba...
Ako niekto kto nevie piť lebo len bežať sa naučil,
prikladám si pohár k ústam a tekutina steká po brade
je to oslava
je to zapíjanie žiaľu
snaha zabudnuť...
Hrozno, z ktorého si možeš zobrať kus a je z neho dostatok pre každého,
kvety, ktoré vyzerajú ako nalepované
ružové z gumy a s bodkami ,
človek si nie je istý či sú pekné alebo otrávené
a tie kríky neskutočnej zelene a krásy
chata, ktorá na konci sveta sa o slovo hlási
a On, ktorý čaká v bráne, v aute tmavom.
Otvorím bránu a On tam je,
čudujem sa prečo nešiel už skôr ďalej...
Tancuj, tancuj, tancuj
kolobeh života si zatancuj
a keď príde správny čas
tak Ti osud zvolí tanečného partnera.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára